Pripomienky a otázky pre Ministerstvo spravodlivosti SR

Vážená pani Mgr. Garofalo,

ďakujem za váš mail, pozorne sme si ho prečítali a máme ešte niekoľko doplňujúcich otázok a pripomienok.

Čiastočne súhlasíme, že skutkovú podstatu niektorých trestných činov, môžeme spojiť s prejavmi šikany, obeti však môže byť ubližované rôznymi spôsobmi, napr. fyzickými útokmi, vydieraním, či útokmi v kyberpriestore v rovnakom čase od jedného agresora. Všetky tieto prejavy spadajú do definície šikany ako dlhodobého priameho alebo nepriameho ubližujúceho správania osoby alebo skupiny osôb voči obeti, alebo obetiam. Súčasne však môžu napĺňať skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Máme teda otázku, ako by orgány činné v trestnom konaní mali riešiť danú situáciu? Bude páchateľ obvinený z viacerých trestných činov? Aký je postup v takejto situácii?

Píšete,  že šikana je spôsob konania, či závážnejšia forma násilia. Podobné atribúty má aj týranie, ktoré je tiež spôsobom konania a dokonca má niektoré prejavy rovnaké ako šikana. Je však v trestnom zákone ako týranie blízkej a zverenej osoby. Hoci majú čiastočne rovnaké prejavy, nie je možné šikanu vnímať ako tento trestný čin, nakoľko obeť šikany zvyčajne nie je blízkou osobou agresora. Ako je teda možné riešiť situáciu, kedy dochádza k činom, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, no nejde o zverenú ani blízku osobu?

Ďalej uvádzate, že je potrebne mať na zreteli skutočnosť, že drvivá väčšina žiakov základnej školy má nanajvýš 15 rokov. Áno, súhlasíme s vami, avšak trestná zodpovednosť je od 14 rokov a tento vek bežne dosiahnu už žiaci ôsmeho ročníka, v niektorých prípadoch aj žiaci nižších ročníkov. Početná je tiež skupina žiakov navštevujúcich strednú školu. Je podľa nás alibistické tvrdiť, že šikanu netreba riešiť, lebo trestnoprávny postih by bol obmedzený na osoby staršie ako 15 rokov. Šikanu zažíva totiž aj mnoho dospelých.

Súčasťou našich návrhov sú aj efektívne postupy určené skupine, ktorá nedosiahla vek trestnoprávnej zodpovednosti, v tomto prípade je však potrebná multirezortná spolupráca s ministerstvami školstva a práce sociálnych vecí a rodiny. Je podľa nás rovnako alibistické chcieť, aby bola celá agenda týkajúca sa šikany presunutá len na personálne poddimenzované oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch práce.

 

Ďalej píšete, že trestnoprávny postih sa nejaví ako účelný pri prevencii. S týmto, vzhľadom na praktické a odborné skúsenosti, ktoré máme, nemôžeme tak plne súhlasiť. Trest je možné chápať ako určitú konzekvenciu, ak je prekročenia hranica. Spomínali ste, že ani v školách nie je trest hlavným spôsobom riešenia mnohých situácií. Ale inštitút trestu sa aj v škole nachádza v napomenutiach, pokarhaniach, či znížených známkach zo správania. Pristupuje sa k nemu v prípadoch, kedy ostatné spôsoby riešenia situácie zlyhali. Šikana, keďže je opakovaná a dlhodobá, je už výrazným prekročením morálnej hranice. V prípade zlyhania iných spôsobov riešenia, by existencia trestu mohla pôsobiť aj ako prevencia. Ak by žiaci mali mantinel, v prípade legislatívnej konzekvencie, vnímali ako rizikové vstupovať do procesu šikany, čo sa ukázalo aj v našej praxi pri prípadoch kyberšikany. Sami popisujete, že trest je tzv. prostriedkom ultima ratio, s čím súhlasíme a mali by byť využité najprv iné spôsoby riešenie, ale v niektorých situáciách je potreba trestu opodstatnená. Preto si myslíme, že šikana ako trestný čin, by pôsobila preventívne, ale súčasne by dala možnosť riešenia mnohých prípadov agresie voči bezbranným obetiam. Je však zatiaľ bezpredmetné sa k tomu viac vyjadrovať, nakoľko šikana nie je trestným činom, a teda jej riešenie je v súčasnosti pre obete náročné a často aj nemožné.

 

Ohľadom trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, ktoré sa v našom Trestnom zákone nachádza, je dôležité doplniť, že jeho existencia pôsobila preventívne a súčasne napomohla riešeniu viacerých nebezpečných a náročný situácií v kyberpriestore. Predpokladáme, že podobný efekt by malo aj ukotvenie šikany v trestnom zákone, nakoľko majú podobný obsah, no šikana nie je obmedzená len na elektronickú formu. V praxi sa často pri preventívnych aktivitách stretávame s vyjadreniami typu „však trestné je len, ak niekoho šikanujeme na internete“ a podobne. Ako by ste riešili danú situáciu, keď už potencionálny agresor vie, že nemôže byť potrestaný, ak niekoho nešikanuje online?

 

V neposlednom rade by sme radi reagovali na vaše vyjadrenie, že by išlo o duplicitné vytváranie trestných činov s rovnakou skutkovou podstatou. V Trestnom zákone sme však nenašli trestný čin, ktorý by mal všetky nasledujúce atribúty, ktoré súčasne definujú šikanu:

„Šikanovanie je dlhodobé násilie, fyzické alebo psychologické, vykonávané jednotlivcom alebo skupinou proti jednotlivcovi, ktorý nie je schopný sa brániť v aktuálnej situácii.

resp.

Ak sa šikanovaní rozumie

a) správanie osoby, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie inej osoby alebo

b) úmyselný spravidla opakovaný útok voči osobe alebo skupine osôb, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť.

 

Za vašu skorú odpoveď na naše otázky a pripomienky vám vopred ďakujeme.

 

S pozdravom

 

PhDr. Kristína Homolová a Mgr. Veronika Poláková, PhD.