Odpoveď z Ministerstva spravodlivosti SR a náš krátky komentár
"Dobrý deň prajem,
vo vzťahu k Vášmu podnetu si dovoľujem na úvod uviesť, že aktuálne nereflektujeme osobitný dôvod definovať šikanovanie ako nový samostatný trestný čin, nakoľko sa v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) nachádzajú skutkové podstaty trestných činov, ktoré možno pri šikane aplikovať. Nemožno považovať za žiadúce vytvárať úzko špecifikované skutkové podstaty nových trestných činov, ktoré by mali postihovať určité konanie, ak je možné takéto konanie subsumovať už pod iné existujúce skutkové podstaty trestných činov. Trestný zákon a samotné trestné právo ako také predstavujú prostriedok, ktorý má byť použitý v úplne krajnom prípade, hovoríme o tzv. prostriedku ultima ratio, keď zlyhajú všetky ostatné prostriedky ochrany, pričom problematiku šikanovania zároveň riešia aj iné druhy práva ako je právo trestné. V súvislosti s už uvedeným si dovoľujem súčasne poukázať aj na nedávne vyjadrenie ministra spravodlivosti Boriska Suska pre média, práve ohľadom trestnoprávnych aspektov problematiky šikany na školách, ktoré je súladné s vyššie uvedenými skutočnosťami.
Šikana nie je samostatný trestný čin, šikanovanie je vyjadrenie spôsobu akým bol nejaký skutok vykonaný - opakovanie, prevaha agresora a úmysel robí zo šikany závažnejšiu formu násilia. Pod pojmom šikana si možno predstaviť veľmi širokú množinu konaní, ktoré útočia na rôzne Trestným zákonom chránené objekty ako napr. majetok, osobná sloboda, fyzická a psychická integrita, zdravie, dôstojnosť alebo aj život. Vzhľadom na uvedené je veľmi problematické predstaviť si jeden trestný čin, pod ktorý by bolo možné subsumovať všetky takéto konania. Taktiež nie je možné poskytnúť úplný zoznam trestných činov, pod ktoré možno šikanu v jej najextrémnejších formách subsumovať. Prejavy násilia a šikanovania môžu napĺňať skutkovú podstatu trestného činu alebo priestupku, pričom najčastejšie sa môžu agresori pri šikanovaní dopustiť nasledovných trestných činov: § 154 Účasť na samovražde, § 155 až 158 Ublíženie na zdraví, § 183 Obmedzovanie osobnej slobody, § 189 Vydieranie, § 192 Nátlak, § 212 Krádež, § 215 Neoprávnené užívanie cudzej veci, § 221 Podvod, § 245 a 246 Poškodzovanie cudzej veci, § 247 Neoprávnený prístup do počítačového systému, § 360 Nebezpečné vyhrážanie, § 360a Nebezpečné prenasledovanie, § 360b Nebezpečné elektronické obťažovanie, § 364 Výtržníctvo, § 368 Výroba detskej pornografie, § 369 Rozširovanie detskej pornografie, § 373 Ohováranie, § 375 a 376 Poškodzovanie cudzích práv.
Je potrebné mať na zreteli aj tú skutočnosť, že drvivá väčšina žiakov základnej školy má nanajvýš 15 rokov, pričom všeobecná trestná zodpovednosť v podmienkach Slovenskej republiky je v zmysle § 22 ods. 1 Trestného zákona stanovená na dovŕšenie 14. roku veku v čase spáchania trestného činu a jej stanovenie je otázkou nastavenia trestnej politiky v štáte a politickej vôle. Trestnoprávny postih by bol v takomto prípade vopred obmedzený na užšiu skupinu osôb problematiky šikany (prevažne na študentov strednej školy) a nebol by aplikovateľný na ostatné prípady šikany, napr. práve žiakov základnej školy. V prípade spáchania činu inak trestného osobami mladšími ako 14 rokov sa následky týchto činov riešia v civilnom procese a na úseku sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na charakter problematiky šikany by malo práve v tejto oblasti dôjsť k posilneniu kompetencií, vytvoreniu programov a nastaveniu efektívnych postupov pri riešení šikany.
Dovoľujem si len poznamenať, že v zmysle § 94 ods. 1 Trestného zákona sa osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu už dovŕšila 14. rok a neprekročila 18. rok svojho veku, považuje za mladistvú. V zmysle Trestného zákona sú mladistvé osoby trestnoprávne zodpovedné, pričom v takýchto prípadoch dochádza k zníženiu trestných sadzieb na polovicu, práve s ohľadom na vek týchto osôb, kedy sa považujú iné ako trestnoprávne prostriedky (výchovné) nápravy páchateľa za účinnejšie a štát má záujem na tom, aby sa tieto osoby čo najskôr zaradili späť do spoločnosti, čo deklaruje priamo § 97 Trestného zákona. Nemožno opomenúť skutočnosť, že mladistvý mladší ako 15 rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.
Z uvedeného vyplýva, že trestnoprávny postih sa nejaví ako účelný ani pri prevencii a ani pri riešení šikany. V zmysle Trestného zákona je účelom trestu u mladistvého predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Nemožno zabúdať na to, že práve školské prostredie má predstavovať priestor, kde výchovné prostriedky nápravy majú mať primárne prednosť pred trestami a pri riešení problémov vo všeobecnosti majú byť uprednostnené iné (netrestné) sankcie.
Prejavom reflektovania šikany ako závažného spoločenského problému rôznych podôb a foriem, je aj zavedenie trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b do Trestného zákona (odporúčame pozrieť dôvodovú správu k zákonu č. 236/2021 Z. z.). Je zrejmé, že ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie je k problematike šikany ľahostajné, vníma jej existenciu v spoločnosti s plnou vážnosťou, ale rovnako je nevyhnutné rešpektovať a zohľadniť existujúce nastavenie systematiky a členenia Trestného zákona, samotný účel a cieľ trestnoprávnych sankcií a to tak, aby nedochádzalo k duplicitnému vytváraniu nových skutkových podstát trestných činov."