Legislatívne riešenie šikany - niečo je tu nefunguje

Pozreli sme sa na legislatívu a s ňou súvisiace smernice, ktoré platia v súčasnosti. Začíname smernicou 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, ktorú vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Smernica obsahuje charakteristiku šikanovania, ktorým sa podľa nej rozumie
a) správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo
zastrašovanie iného žiaka alebo
b) úmyselný spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť.

(2) Podstatou šikanovania je najmä
a) úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky,
b) agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,
c) prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou.

Agresor alebo agresori môžu byť za svoje konanie obvinení z priestupku alebo trestného činu, ktoré sú uvedené tiež v danej smernici a budeme sa im postupne venovať.

Preto nerozumieme, prečo je podľa rovnakej smernice riaditeľ školy povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní podozrenie, že žiak sa dopustil

a) šikanovania - ktoré vlastne nie je reálne legislatívne definované, ani postihnuteľné.

ak súčasne incident nespĺňa podmienky, ktoré sú uvedené v písmene b) v rámci danej smernice:

b) spáchania trestného činu uvedeného v čl. 2 ods. 7 alebo opakovane páchal priestupky uvedené v čl. 2 ods. 8 v súvislosti so šikanovaním.

Pokiaľ teda žiak nesplnil všetky zákonné podmienky trestného činu alebo priestupku, alebo aktuálne neohrozuje iných, riaditeľ nemá prečo oznamovať šikanu polícii.

Pripadá vám to padnuté na hlavu? Aj nám!