Bolestné mlčanie môže viesť k tragédii

V poslednej dobe sa stretávam s prípadmi, keď rodičia bagatelizujú zdravotný stav svojich detí. „ADHD je vymyslená diagnóza“, „poruchy učenia neexistujú, len sa mu nechce učiť“, „nepôjdeš ku psychológovi kvôli depresii, nevymýšľaj si a buď chlap“. Toto sú skutočné výroky reálnych ľudí. Duša dieťaťa je veľmi krehká. Častokrát si so svojimi trápeniami nedokáže pomôcť samé. Prví, na ktorých sa obráti, sú rodičia. Ak v nich nenájde oporu a pochopenie, hľadá ďalej. Osloví napríklad učiteľa v škole. Pokiaľ sa podpory nedočká ani u neho, nemôže to dopadnúť dobre.

Čo sa teda môže stať, ak dieťa prežíva bolestné mlčanie a nemá nikoho kto by ho vypočul?

Prichádzajú pocity zúfalstva, beznádeje a frustrácie, ktoré môžu vyústiť do sebadeštrukčného správania a v najhoršom prípade k samovražedným myšlienkam. Skúste sa zamyslieť, milí rodičia. Mali ste niekedy pocit, že ste na svete úplne sami? Pokúste sa k tomu pocitu nachvíľu vrátiť. Takto sa cítia deti, ktoré nemajú pocit istoty a bezpečia.

Niekedy sa môže stať, že sa utiekajú do online priestoru, kde môžu byť ľahkou korisťou groomingu, čo je pestovanie si vzťahu a budovanie dôvery medzi sexuálnym predátorom a jeho obeťou.  Ak ich „nový online kamarát“ vypočuje, poľutuje a dá im pocit, že nie sú sami, je viac než pravdepodobné, že sa rýchlo zapletú do pavučín klamstiev a manipulácií, pretože sú v tejto chvíli najzraniteľnejšie.

Bolestné mlčanie môže mať tragické a nezvratné následky. Najhoršia rana pre rodiča je, ak prežije vlastné dieťa. V posledných rokoch rapídne stúpol počet úzkostných porúch a depresií u detí. Bohužiaľ, aj trend samovrážd má stúpajúcu tendenciu. Národné centrum zdravotníckych informácií realizovalo prieskum, podľa ktorého bolo „v roku 2021 nahlásených 660 samovražedných pokusov (346 žien a 314 mužov), čo je o 4 nahlásené pokusy viac ako v predchádzajúcom roku.

Siahnuť na život sa pokúsili muži najčastejšie vo veku 30 – 39 rokov (81 pokusov o samovraždu) a 20 – 29 rokov (69 pokusov). U žien bolo evidovaných najviac pokusov o samovraždu vo veku 15 – 19 rokov (87 pokusov) a vo vekovej kategórii 0 – 14 rokov (57 pokusov). V najmladších vekových kategóriách u žien došlo k významnému medziročnému nárastu. Počet samovražedných pokusov vzrástol oproti predchádzajúcemu roku 2,3-násobne vo vekovej skupine 0 – 14 rokov a v skupine 15 – 19 rokov sa zvýšil 1,5-násobne“ (Národné centrum zdravotníckych informácií, 2022).

UNICEF zas vydal Správu o situácii mladých ľudí vo svete 2021. Približne 46 000 dospievajúcich každý rok spácha samovraždu. V podstate ide o každé jedenáste dieťa. Je alarmujúce, že samovražda je piatou najčastejšou príčinou smrti u dospievajúcich chlapcov a dievčat vo veku 10 - 19 rokov, pre dospievajúcich vo veku 15 – 19 rokov štvrtá najčastejšia príčina a u dievčat vo veku 15 – 19 rokov dokonca tretia najčastejšia príčina smrti (United Nations Children´s Fund, 2021). Toto leto bol tiež medializovaný prípad, keď na železničnej trati vyhasol život len 14 ročného chlapca. V novembri zas svoje trápenia riešil v Parchovanoch skokom zo strechy 15-ročný Roman.

Uvedomujem si, že sa to ťažko číta, no nesmieme pred touto krutou realitou zatvárať oči. Ak sa pozrieme na sieť psychologickej a psychiatrickej podpory, tá je tiež poriadne „deravá“. Absentujú detskí psychiatri, psychológovia, neurológovia a pomoc sa stáva ešte menej dostupnou. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby prvá vlna podpory išla zo strany rodičov. Akékoľvek zmeny v správaní vášho dieťaťa signalizujú, že niečo nie je v poriadku. Všímajte si to. Aj obyčajným „si v poriadku?“ alebo „môžem ti nejako pomôcť“ možno zachránite vášmu dieťaťu život.

V určitom vývinovom období sú už deti dostatočne zrelé na to, aby si uvedomili a pomenovali čo ich trápi a sami nastavili riešenie. Napríklad 16 ročné dievča, ktoré má úzkostné stavy vie identifikovať, že je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Kvôli veku však potrebuje súhlas rodičov. Čo v prípade ak ho nedostane? Zanedbanie a zľahčovanie duševných porúch vedie k tomu, o čom som písala vyššie. V takýchto prípadoch samotní rodičia dopomôžu dieťaťu k zúfalému riešeniu situácie. Neexistuje všeobecné tvrdenie, prečo tak rodičia reagujú. Dôvody môžu byť rôzne. Každý prípad je iný. Dôsledky sú však rovnaké a to je zhoršenie duševného stavu u detí.

Čo teda robiť, aby sme predchádzali týmto negatívnym javom? V prvom rade si všímajte či sa niečo nezmenilo v správaní vášho dieťaťa. Ako prijíma a prežíva negatívne informácie. Doprajte si priestor na spoločný rozhovor a vypočujte dieťa, ak má potrebu sa s vami porozprávať. Oceňte fakt, že so svojim trápením prišlo za vami, nie je pre neho jednoduché o tom hovoriť. Nezľahčujte situáciu tým, že poviete „nie je to až také zlé, ako to vyzerá“. Ak u dieťaťa spozorujete stratu záujmu o záľuby, nechutenstvo, nevysvetliteľnú únavu, zhoršenie prospechu či zanedbávanie starostlivosti o svoj vzhľad, je na čase vyhľadať pomoc odborníka. Jedine včasná intervencia dokáže zabrániť tragédii a vychovať šťastné, spokojné a vyrovnané dieťa.

Použité zdroje:

NÁRODNÉ CENTRUM ZDRAVOTNÍCKYCH INFORMÁCIÍ, 2022. Samovraždy a samovražedné pokusy v Slovenskej republike 2021. Dostupné online na: https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Samovrazdy-a-samovrazedne-pokusy-v-Slovenskej-republike-v-roku-2021.aspx

UNITED NATIONS CHILDREN’S FUND, The State of the World’s Children 2021: On My Mind – Promoting, protecting and caring for children’s mental health, UNICEF, New York, October 2021. ISBN: 978-92-806-5285-7. Dostupné na: https://www.unicef.org/media/114636/file/SOWC-2021-full-report-English.pdf